Показать сообщение отдельно
28.11.2010, 19:31
  #1
(Переведено) Roberto Murolo - Canzone appassiunata
Eugene
Member
 
Регистрация: 07.11.2010
Сообщений: 39
Вес репутации: 0
Eugene is on a distinguished road
Canzone appassiunata (E. A. Mario - 1922)

N'albero piccerillo aggiu piantato,
criscènnolo cu pena e cu sudore...
Na ventecata giá mme ll'ha spezzato
e tutt''e ffronne cágnano culore...
Cadute só' giá 'e frutte: e tuttuquante,
erano doce, e se só' fatte amare...
Ma 'o core dice: "Oje giuvinotto amante,
'e ccose amare, tiénele cchiù care..."
E amara comme si', te voglio bene!
Te voglio bene e tu mme faje murí...

II
Era comm''o canario 'nnammurato,
stu core che cantaje matina e sera...
"Scétate!" - io dico - e nun vò' stá scetato...
e mo, nun canta manco a primmavera!...
Chi voglio bene nun mme fa felice:
forse sta 'ncielo destinato e scritto.
Ma i' penzo ca nu ditto antico dice:
"Nun se cummanna a 'o core". E i' mme stó' zitto!...
E mme stó' zitto, sí...te voglio bene...
Te voglio bene e tu mme faje murí..

III
Chiagno p'ammore, e cade 'o chianto mio
dint'a 'sta testa: 'o chianto 'a sta arracquanno...
Schiòppa na bella rosa e i', pe' gulio,
a chi mm'ha fatto chiagnere nce 'a manno.
Lle dico: "Rosa mia tu mme perduone
si te scarpesarrá senza cuscienza..."
Ce sta nu ditto ca mme dá ragione:
"Fa' bene e scorda e si faje male penza..."
Pènzace buono sí...te voglio bene...
Te voglio bene e tu mme faje murí...


Есть перевод на итальянский тут:
http://www.medivia.it/italiano/canzoni/index.htm


Roberto Murolo


Sergio Bruni


Antonio de Asmundis


Поэт-музыкант Марио вдохновился на написание этой чудесной лиричной песни, ставшей одной из самых оригинальных неаполитанских песен, натолкнувшись на старинные стихи неизвестного автора в сборнике Молинаро дель Кьяро. Она носит архаичный характер, богатый аллюзиями и аллегориями: розовый кустик любви засыхает, несмотря на все заботы влюбленного, который плачет над своей потерянной любовью, сопровождаемый трогательной мелодией.
Eugene вне форума   Ответить с цитированием